utorok 29. apríla 2008
pondelok 21. apríla 2008
pondelok 14. apríla 2008
piatok 4. apríla 2008
Apríl a jeho trampoty
Zvláštny mesiac, ten Apríl. Kto by to bol na toho bláznivého chalana povedal. Robí si zo mňa totálnu prču. Chvíľami sa smeje, je teplo a krásne, potom sa mračí a je schopný poslať na mňa lejak, na to sa hneď blázni snehovými vločkami a skočí rovno do úsmevu štrbavému slnku. Niekedy som vážne v otáčkach z tých jeho počasových premien.
A nielen to. On je tak moc drzí chalan, že robí galibu nielen na moje fyzično, ale aj na moje vnútro, môj obrovský drahokam, ktorý sa snažím ustrážiť. No nejde to. Chvíľkami som šťastná, že blcha by mi závidela a tento stav sa prestrieda s totálnou apatiou, z ktorej ma prebudí neľútostná depresia. Veru, ešte len ten chalanisko došiel a už robí galibu. Dnes v noci sa mi dokonca snívalo, že som minimálne 3x spáchala samovraždu! Skočila som z výšky hlavou na betón. Bolo to vážne hrozné, až som sa z toľkého bezbungee jumpingu totálne spotila.
Apríl ako taký nechodí len za mnou, chodí aj za mojimi priateľmi. A to nie bezdôvodne. Mám totiž kopu dôkazov, že im pomútil hlavu. Niektorým len krátkodobo, iným dlhodobejšie. Ako príklad musím uviesť fakt, že moji známi si len tak ledabolo odchádzajú mimo hraníc nášho štátu! A to nie do susedských krajín, ale niektorí rovno do Mexika! To môj drahý priateľ s manželkou si zašli ovoňať chilli, akoby sme ho my v kochlíku nemali dosť. Ďalšia odišla na Cyprus, vraj 7 mesiacov tam bude upratovať hotelové izby. Kamarátka letí 24. 4. 2008 do Londýna za prácou krajčírky. Môj milý spolubývajúci si to namieril 2. 4. 2008 do Thajska na dva týždne váľať šunky. Ďalšia kamoška s frájom mieria do Anglicka, čo môže ešte dlho trvať, pretože sú zatiaľ v štádiu rozhodovania sa...
Takže ako to celé zhrniem? Ľudia si odchádzajú a prichádzajú, ako sa im zachce, len ja tu tvrdnem ako taká socha Gottwalda na sklade...
Ja som vytiahla päty len prednedávnom, aby som opatrila svoju drahú babku, ktorej inak nehovoria ako Boba. Nemá to veru ľahké, lebo začala na staré kolená žiť s jedným doktorom. Tvrdila, že sa volá Dr. House, slávna postava jedného seriálu. V skutočnosti to je však Dr. Alzheimer, ktorý je dosť krutý. Zahráva sa s Bobou, schováva jej veci, kradne doklady, peniaze a robí jej v hlave nielen aprílový zmätok. Odsledovala som, že aj úkon, akým je umytie zubov, je veľmi zložitý, lebo umyť si ich v kuchyni nie je možné. Kefka a pasta sú v kúpeľni. Keď sa nasmerujeme do kúpeľne a konečne nájdeme spomínané veci, zistíme, že zuby sú ešte stále v kuchyni na dreze a teda je nemožné ich umyť. Treba sa pre ne vrátiť. Takýmto štýlom letí hodina za hodinou, deň za dňom, lebo viac skomplikovať život, to ani nie je možné. Nech je Boh ku mne milostivý a nech nedopustí, aby som na staré kolená žila ešte s dákym pánom Alzheimrom, ktorý mi bude takto ubližovať. To by som od neho okamžite utiekla...
A nielen to. On je tak moc drzí chalan, že robí galibu nielen na moje fyzično, ale aj na moje vnútro, môj obrovský drahokam, ktorý sa snažím ustrážiť. No nejde to. Chvíľkami som šťastná, že blcha by mi závidela a tento stav sa prestrieda s totálnou apatiou, z ktorej ma prebudí neľútostná depresia. Veru, ešte len ten chalanisko došiel a už robí galibu. Dnes v noci sa mi dokonca snívalo, že som minimálne 3x spáchala samovraždu! Skočila som z výšky hlavou na betón. Bolo to vážne hrozné, až som sa z toľkého bezbungee jumpingu totálne spotila.
Apríl ako taký nechodí len za mnou, chodí aj za mojimi priateľmi. A to nie bezdôvodne. Mám totiž kopu dôkazov, že im pomútil hlavu. Niektorým len krátkodobo, iným dlhodobejšie. Ako príklad musím uviesť fakt, že moji známi si len tak ledabolo odchádzajú mimo hraníc nášho štátu! A to nie do susedských krajín, ale niektorí rovno do Mexika! To môj drahý priateľ s manželkou si zašli ovoňať chilli, akoby sme ho my v kochlíku nemali dosť. Ďalšia odišla na Cyprus, vraj 7 mesiacov tam bude upratovať hotelové izby. Kamarátka letí 24. 4. 2008 do Londýna za prácou krajčírky. Môj milý spolubývajúci si to namieril 2. 4. 2008 do Thajska na dva týždne váľať šunky. Ďalšia kamoška s frájom mieria do Anglicka, čo môže ešte dlho trvať, pretože sú zatiaľ v štádiu rozhodovania sa...
Takže ako to celé zhrniem? Ľudia si odchádzajú a prichádzajú, ako sa im zachce, len ja tu tvrdnem ako taká socha Gottwalda na sklade...
Ja som vytiahla päty len prednedávnom, aby som opatrila svoju drahú babku, ktorej inak nehovoria ako Boba. Nemá to veru ľahké, lebo začala na staré kolená žiť s jedným doktorom. Tvrdila, že sa volá Dr. House, slávna postava jedného seriálu. V skutočnosti to je však Dr. Alzheimer, ktorý je dosť krutý. Zahráva sa s Bobou, schováva jej veci, kradne doklady, peniaze a robí jej v hlave nielen aprílový zmätok. Odsledovala som, že aj úkon, akým je umytie zubov, je veľmi zložitý, lebo umyť si ich v kuchyni nie je možné. Kefka a pasta sú v kúpeľni. Keď sa nasmerujeme do kúpeľne a konečne nájdeme spomínané veci, zistíme, že zuby sú ešte stále v kuchyni na dreze a teda je nemožné ich umyť. Treba sa pre ne vrátiť. Takýmto štýlom letí hodina za hodinou, deň za dňom, lebo viac skomplikovať život, to ani nie je možné. Nech je Boh ku mne milostivý a nech nedopustí, aby som na staré kolená žila ešte s dákym pánom Alzheimrom, ktorý mi bude takto ubližovať. To by som od neho okamžite utiekla...
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)
